Pokropené životy
Je ráno zakvapkané rosou,
ešte len žmurká slnko
cez oblaky.
Teraz treba vstať
objať sa všetkými údmi.
Dopriať pohladenie,
odhaliť vnady,
bytie dopriať
reinkarnovaným
existenciám.
Ľudská duša vždy plače, ale to je dobré, lebo vtedy vie o svojej existencii. Človek plač môže zastrieť, ale svoje vnútro neoklame.
Posted by MorcaJobko at 23:12
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára