Detské prašiaky

Na prašiaku pre domom

posedával mladý pár,

hompáľal nohami

ruky mal dokorán.

Spomienky menili sa

s každým pohupom nôh

kedysi v prítomnosti

teraz idú späť

a minulosť tvorí

obraz smiechu a plaču

v presnených nociach

niekedy aj hriechu

bez kontaktu

plápolavej osoby

kujúcej smiech.

Vymenili sa koberce

povysával sa prach

naparujúce sa samochody

vymetajú škáry od plesní

prašiaky vytrhli s koreňmi

čo držali nás vo vzduchu.

Pretvárajú nám prežitok,

modernizujú dnešok,

a zajtra sa máme báť?

Snažiť sa nakŕmiť múkou

zasypať si hlad vodou

len neoddychovať

v tieni domov

pri kríkoch

odpadkových košoch

na kovovom ráme spomienok

Choď, neotáčaj sa

i keď je ti milá

vo vetre jej horí oheň

prenasleduje ju

krok strieda skok

a sok je nikto.

Cez snehové vločky

oblíznutia námrazy

odtrhnúť si chute z jazyka

zamdlievať s meravou krvou

v kalužiach zvratkov

nákupom odpadkov

na námestiach a pofidérnych rohoch

šmýkať sa oblohou

cez hviezdy a súmrak

v ranných hodinách

smeje sa priamo do tváre

v kŕčoch vypudzuješ

hojdanie nohami

na prašiakoch.