Ebenová píšťalka
Gágajúce husi leteli
a vidieť ich nebolo.
Brieždiacim ránom,
ráno tichým a hmlistým.
Ibaže ja mám
ebenovú píšťalku,
lámem ju rukami
aby vydávala tón.
Životný hlas
i súzvuk smrti.
Ľudská duša vždy plače, ale to je dobré, lebo vtedy vie o svojej existencii. Človek plač môže zastrieť, ale svoje vnútro neoklame.
Posted by MorcaJobko at 17:14
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára