Zo zápiskou zošítka

Pes verný hlupák.
Nechcem byť pes.
Chcem lietať,
chcem padať.
Odtiaľto preč,
mimo svet.
Kladne zomrieť.
Bez problémov byť.
Žiť mŕtvy.
Živoriť, prežívať, umrieť a rodiť sa.
Zúriť, ovládať osud.
Nebyť krehký.
Nebyť bezcitný.
Aj zomrieť, ak bude treba.
Urobím čokoľvek, len pre moju slobodu.

Nepi, ak ťa to deptá.
Nerob nič,
ak tým môžeš niečo skaziť.
Prečo nie! Útlak?
Skry sa,
ak sa v ohrození.
Prečo nič nerobiť.
Prečo sa neprejaviť.
Prečo sa nechať utláčať.
Ži, či umri.
Skús oboje a porovnaj to.
Veď trp, keď rád trpíš.
Ak ti utrpenie robí radosť.
Tak sa teš!
Onedlho si na nohách.
A žiješ.
Tak to ťa trápi.

Hneváš sa na seba?
Môžeš si gratulovať.
Čo ak si sa len obetoval?
Smola, že to tak nebolo chápané.
Ak niekto nechce nepochopí.
Nepochopenie je najväčšie sklamanie.
Teraz si sklamaný.
Ak to malo mať účinok.
Ak si vedel čo robíš.
Mal si s tým počítať.
A by si s tým počítal, nebol by si sklamaný.
Radšej si nemal dúfať,
že ťa niekto pochopí.
Tak radšej chovávaj city.

Neznášam schovávanie citov!!!
Je to dokonale ľahký únik.

Vyhasla si pre mňa? Urob zázrak. Zažeň zlosť Znič múry. Zahoď kamene, ktoré ťa ťažia.
Nauč sa čo si naučila mňa. Nauč čo si naučila seba. A nauč sa učiť odo mňa.
Prejdi cez les a strať tam nenávisť.
Nauč sa z nenávisťou a zlobou žiť. Nauč sa s ňou zmieriť a vyrovnať.
Potom objavíš v sebe krištáľovú lásku.
Až sa zo všetkým vyrovnáš, tak môžeš povedať, že si v poriadku.
Budeš vedieť o všetkom rozmýšľať a rozprávať.
Nezabúdaj, lebo zabúdaš aj to dobré.
Toho je škoda a ostane len zlé.
Daj si na to pozor.

Aké môže byť krásne utrpenie?
Aká môže byť krásna radosť?
Aká je krásna láska?
Aká môže byť krásna samota?
Aké môže byť zrazu krásne všetko?
Všetko je krásne, len treba vedieť ako sa na to pozerať, ako to prijať.
Všetko môže byť zrazu nádherné!
Zo všetkého sa dá tak ľahko tešiť.
Radosť je dôležitá a nevyčerpateľná.
Som šťastný, pretože viem čo je šťastie.
Šťastie a radosť je všade, len to treba vedieť nájsť.
Kto nájde má nádej.

Nevera je dvojsečná,
neverila si mi,
tak som aj ja neveril.
Je dôležité povedať svoj názor.
Povedať čo si myslíš.
Hoci aj obviniť niekoho,
ale pritom je dôležité vedieť odpúšťať.
Vedieť veriť.
Treba sa radovať.
Rozdávať radosť, optimizmus, pozitívnu energiu.
vedieť pochopiť trápenie,
a aj tak potešiť
Pulzovať energiou,
aj keď netreba byť aktívny.
Ožiariť aurou!
Presvietiť ľudí spontánnou radosťou, uspokojením,
a hlbokým dojmom pochopenia.
Treba robiť všetko pre ostatných a tešiť sa práve z toho.

Chcem vyčariť úsmev na tvári,

chcem to podvedome.
Úplne prirodzene.
Bez vonkajšej námahy, nie nasilu.
Nenútene.
Chcem chápať.
Porozumieť všetkému, nie povrchne,
ale do hĺbky.
Všetko sa raz vráti.
Ak to stojí za to.
Ver ak chceš, ale rátaj aj so sklamaním
a priprav sa naň.
Rozdávaj slnkom a mysli mesiacom.
Luna aj slzy schová.
Slnce ich potom vysuší.
Radosť je aj moja.
Radosť, pokoj a lásku dám.
Je to všetko najcennejšie čo dám.

Pocity môžu byť abstraktne vyjadrené.
Ale komu sa chce chápať,
komu sa chce premýšľať
a hľadať skrytý význam.
Je to namáhavé,
tak prečo sa viac snažiť?
Prečo sa niekomu nechce vyjadrovať priamo,
ale skrýva sa za významy a potom,
keď to ten ktorý by to mal pochopiť a nepochopí,
sa stane, že si neporozumejú.
Kde je miera úprimnosti
a kde je miera pochopenia?
Prečo potom keď sa nepochopí,
býva to sklamaním?

Sakra, víťazstvo je tak sladké
a opojné svojou ľahkosťou.
Je sladké vyhrať,
aj keď výhra znamená zabudnúť.
Poprieť seba a vyhrať,
tešiť sa z víťazstva.
Tešiť sa tešiť
a všetci sa tešia aj naokolo.
Tešiť iných?










Niekedy je pekné prečítať si aj niečo zo starých vecí, ktoré vznikajú len tak nečakane, či z dlhej chvíle, alebo ...... to radšej neprezradím, ako som sa dopracoval k myšlienkam, ktoré sú tu popísane. Dosť dlhý čas ma s nimi delí, ale zaujalo ma to aj teraz. A aj to kam som to písal.