pondelok 2. marca 2009

Pobozkajme všetko horiace

Zapáľme všetko na uliciach,
nech sú čisté a jemné
zaviate popolom
ako pokryté snehom
a hebké ako keby to bolo páperie

Zapáľme autá,
zapáľme budovy,
zapáľme lampy,
zapáľme zástavky.

Ľahnime si na spálenisko,
začnime snívať
o svete nádhernom.
Ľahnime si na spálenisko,
začnime sa blázniť
na krásne novom.

Je krásny deň na to robiť niečo šialené
Zbaliť si do vrecka zápalky,
roztočiť sa dookola
unaviť sa do odpadnutia,
vypiť všetku vodu,
škŕkať zápalkami.

Je krásny deň na to rozlúčiť sa so všetkým,
malebné, či sychravé; svetlé, či tmavé;
skryté, či verejné; smutné, či radostné,
všetko šialené,
všetko spálené.

Ľahnime si na spálenisko,
začnime snívať,
stavať krajší svet.
Ľahnime si na spálenisko,
začnime sa smiať,
ako je všetko perfektné.

Zabudnime na to,
ako sme biomechanický,
ako sa (ne)zabávame,
Zabudnime na to,
ako ležíme,
ako sníme.
A to sme vraj šialenci.

Dnes je krásny deň na to,
aby sme sa prestali dívať do okien.


Pobozkajme Matku Zem,
a zabavme ju plameňom.
Zamávajme povetriu,
a skryme sa pod vodou.

Všetci na tom pracujme,
jašme sa spolu s plameňom
zápalky v povetrí.

Nebudú steny,
nebudú obmedzenia,
nebude nič.

Ale sny ostanú,
radostne ich vytvorme
So všetkým sa s bozkom rozlúčme.