Nočná jazda

Nastúpil som do autobusu,
sedel za mnou nejaký chlap.
Bol teda statný,
tlstý a smradľavý,
samá masť,
pot.
Naozaj vyzeral ako brav.

V polovici cesty
mal som divný pocit,
začal sa chvieť,
upatlanou rukou sa približovať,
neprestával sa skúšať obtierať.

Krásne spríjemnenie nočnej jazdy,
za oknom vidno chlad,
a za mnou asi niekto začína masturbovať.

Neskôr na ceste,
začal niečím šuchotať.
Najskôr to bol papier,
taký do ktorého balia mäso,
iste to používajú u mäsiara.
Možno vytiahol plátok šunky,
a v ňom, či na ňom onanoval.
Musel to byť jemnučký plátok.
Ono stále viac vzrušene kmital.

V každom prípade
hodilo sa to k nemu.
Honil si, viezol sa,
a aj jedlo si pripravoval.

Prasiak s láskou k jedlu.
Nevedel by som od neho iné čakať.

Dom vo vani

Dnes som si šiel umyť vlasy,
zmyť telo,
a ešte čosi.

Znie to divne takto na úvod,
ale vysvetlenie sa vždy dá nájsť.

Mám po domácky vyrobenú psychózu.
Preto sa ma báť nemusíte,
ale ani sa mi nesmejte,
lebo som ju vyrábal zručne.

Zavrite si prosím oči.
Uvoľnite sa,
ale nie príliš.
Predstavte si dom,
na dome zvon.
Dom má verandu,
tak štyri kroky širokú.
Príďte, zaklopte na zvon.
Nevstupujete,
čakajte na prahu.
Nebojte sa,
v dome je ich niekoľko.
Ubezpečujem Vás,
toho zlého sa netreba báť,
ten Vám bude chcieť zle,
preto ani neotvorí.
Čakajte, kým sa dvere neotvoria,
pozve Vás niekto dnu.
STOP!
Nevstupujte,
ostaňte na prahu.
Veďte rozhovor.
Oči otvárať netreba.
Jedno však musíte.
A to nezabudnite.

Pri lúčení,
a úsmevoch,
spravte štyri kroky dozadu.
Otočte sa,
a utekajte ako o život.

Na podlahe

Podlaha bola chladná.
Ležal som na nej celý dokúsaný,
skúšal som aj vstať,
ale myšlienky telo nepohli.
Pozrel som raz jedným,
raz druhým,
skleneným okom.
Keby som tak vedel čo sa v ňom odrážalo.
Už sa ale všetko zlialo do celku.
Neviem dôjsť na spôsob ako to rozliať.
Možno by bolo dobré nakvapkať si do žíl
aspoň umelé slzy
a stále sa smiať.
Ale také sa po nociach zháňa ťažko,
a je jednoduché zriediť krv alkoholom.
Keď znovu zaspím na podlahe,
s modrinami,
čiarami pokrytými jazvou,
tak sa zobudím a zas zavriem oči.

Prikusnutie

Kusni do mňa riadne hrubo,
zabor zuby ešte hlbšie.
Neboj sa čo všetko spôsobuje malá smrť.
nedes sa času keď odpadávam.

Zakusnutá v mojej koži
Piješ moju úprimnosť.
Nasávaš ma pokušením,
nerozpoznávam rozdiel v ničom,
v slastnom, tichom umlčaní.
Prediera sa mojim hrdlom krik.
Vzrušenia otrok, pod tvojím vedením.

Zatvára oči,
vníma hmatom
najmocnejších svalov,
s jemným citom,
teplom, vlhkom,
rôznou chuťou,
neverbálnym rozhovorom,
očami, veľkou hrôzou,
šťastným mľaskaním

Zakusni sa ešte hlbšie
tak, že bezvládne sa položím.
Vzkries ma až bude po všetkom.
Umlč ma keď znovu,
pri vedomí prehovorím.

Vypichni mi oči hrotom
z tvojich dvoch pohorí
vlhkých ľadovcov, čo rozpúšťam
jemným dychom a stonaním....