Oheň na snehu

Preskočila iskra

rakytníkovým kríkom

Ívery zahoreli,

dútna tŕnie

egrešovej aleji.

Čakali odkazy

alebo Údolie

symbolov

Kedysi vial vietor

euforickým závanom,

ďakovali mu.

Symboly jemne vymizli

ako maky v zime na poli.

Berieme posledné jedlo

uviazané v osuške.

Dojímame svoju

existenciu

mojou cestou

epikurejskou.

Ľadové vrcholce,

úbočia brál vysokých,

bláznil by sa tam,

ibaže blúdiť

ťažko bosému.

Zima sa odviala

ako rýchlo

sneh sa prehrial.

Zem levandúľ a fialiek / Land of levanders and violets

Život a smrť,

moje ústa

prepichnuté cigaretou.

Pi kávu, víno

či niečo tvrdšie

podlaha i tak mäkšia nebude.

Nechaj tieto pocity odísť zo mňa.

Pusti ma žiť na lepšie miesta,

tam kde je o ľudí záujem.

Tam kde nie je nik zatknutý

a podlaha je plná púpät

levandúľ a fialiek.

 

Life and death

my mouth

are pierced by a cigarette.

Drink coffee, wine

or something harder,

the floor will not be softer.

Let these feelings leave me.

Let me live in a better place

where people are intrested.

Where there is no one arrested

and the floor is full of gemmule

levanders and violets.

Čierny oblek

V čiernom obleku

sedím tu potichu,

popíjam cigóriu,

fúkam cigaretu

dymom do vzduchu.

Čiernu košeľu

dal som si symbolicky,

sedím stále v tom obleku,

a myslím,

že sa mi v ňom páči

možno ísť si v ňom ľahnúť

na dobu dlhú.

V tom čiernom obleku.

V čiernom obleku,

v čiernej košeli

symbolicky pochované

sú rôzne smery.

Možno len dopredu

krok urobiť?

Čo ak sa otočím chrbtom

a spravím

krok vzad?

V tom čiernom obleku.

V čiernom obleku

vychádzam so srsťou von

niekedy sa nedostať po kožu

skrytou košeľou.

A keby aj ...

ostanem ticho.

V tom čiernom obleku.

V čiernom obleku.

V tom čiernom obleku.

Rieky plné éteru

Určovať smery

riečísk tichých,

čistých duší

obalených priesvitným

veľkým klamstvom

ako smrek

ťahaný dolu potokom.

Čo bledé krídla môžu

ovievať priesvitne sivou?

Je to ako orať v skale.

Ekvivalent rozdielu pšenica a jačmeň.

Pre jedinú

reč s jedným,

elégiu pokrčiť.

Mňa už prichytili

ňúrať v šúplate hrdze

ako pochábeho.

Dobré zvyky schnú,

obrodenie kyslíku

búra pľúcne steny,

rúcajúce vedomie,

éterom

A predsa len nevyschol...

Čo je to za počin

ohlodávať sa cez hrdlo?

Zlé je štrngať pohárom

liateho

éteru.