Vo sne pred zaspaním

Nespinkaj na začiatku noci,
neotáčaj sa tichým šeptom preč.
Celú noc čo snívam o tom,
celú večnosť zaspávania,
preberám to stále.

Ako ty spíš preč odo mňa,
ako ja striedam letiace sny,
keď sa cítim ako zviera,
tvor posadnutý pudmi.

Zauzleným jazykom a triaškou,
v teplote väčšej ako zdravé telo.
Vyčkávam v dychu tieňov,
kedy ma nejaký zdrapne.

Celú noc budem padať v oblakoch
poskladaných s tieňov a chutnať
tichosť vzdychov od duchov
z miest kam dopadnúť nie je možné.

Neotáčaj sa mi tvárou,
ukry v rukách úsmev,
zavri aj oči,
a krič.

A po dúškoch sa striasam sveta,
celého aký ho máte vysnený,
prekračujem prah na breh,
tam kde netreba mať lístok.

Niekde sa už do kútika postavím,
na miesto kam dočiahnu slepé ruky,
s čiernymi očami a bielou tvárou,
Z predsiene vezme ma do prikrývok.

Tichúčko, tichúčko zašepká mi,
tu nič nemusíš meniť,
tu nič nie je zlé,
nie tu čo robiť,
a je tu všetko na čo len pomyslíš.

Tichúčko si tu spočiň...