Roztrhaný únik

Niečo za nami uteká,
ako ma to podkopáva,
vidím všetky odreniny,
ešte pre utŕžením.

Rozbité hodinky šťastia,
polepené žuvačkou.

A ja zomieram za remienkom
a starou sekundovou ručičkou.

V predstavách tvorím si pokušenie,
a potom si vravím aký som rozkolaný.

Nie je to všetko spôsobené rozdielom,
a ani meraním sekúnd v minútach.

Ľudia majú zaujímavé praktiky liečby,
hej svet počúvaj ma, nebudem spať.

Medikament rozpustený destilátom,
alebo zhltnúť stratenú sekundovku?

Príjemná chuť únavy kradne mi smäd,
ja som tvoj pán a smutný dym.

Nikdy mi neodpustíš,
i keď budem kryštalický,
v zeleno bielej izbe,
a vždy sladký
vo fialovom rúchu slasti,
keď zavriem oči pred tmou,
alebo keď sa zasním.

Kocky ľadu strašia praskotom
v sklenenom krbe chľastu.

V oceľových klietkach horí,
a plameň tam držím.

A len tak bežať zasnený
po okružnej ceste bez odbočiek,
a okolitých ulíc,
bez priameho smeru.

Naučím sa zajtra dýchať,
tak ako v oblakoch
tvorím kryštál,
a do pohárov ľad.

A svojsky bežím od správ,
ktoré čítam s mizériou na zemi
A som šťastný len keď sneží tma.