nedeľa 22. februára 2009

Vlhká námaha

Len tak ťa sprzniť,
takú hodinku sa ponamáhať.

Len tak sa sunúť sem a ta,
chlípne sa kĺzať v škáre,
v útrobách vlhkého tepla.

Len tak z rozmaru ťa predráždiť
do diabolského mokra.

Len tak, aby ti stekal po stehnách
mazľavý, olejovitý povlak
klzký pre všetko,
a najmä užitočný.

Len tak ho stierať, prenášať údmi
po rôznych častiach tela
z rozmaru.

Len tak si ťa génom označiť,
aby ako kvapky rosy tiekol z bradavky.
Len tak Ťa primliaždiť v kŕčovom objatí
výtrisku hebkých sťiav.
Poroztierať po klzkom zapotenom tele,
nečakať ako sa usuší.

Len tak Ťa prevaliť,
celú procedúru zopakovať
na boku, na chrbáte, na boku, všade, i v podpaží.
Skropiť ťa lepom z genitálií.

Len tak,
aby si sa prilepila k posteli,
alebo len tak hoci kam.

Len tak, aby si
bezmocne ležala
a bola najväčší flegmatik.
Vlepiť sa ti vo vnútri a byť vypudený
v šmykľavom moku
z peci tvojho rozkroku
na podlahu
zaliaty potom.

A predsa len sa snažiť
po klzkom zadku
dostať sa dnu.