Kultúrny večer

Podvečer v sklenených očiach.
ráno s odkrvenou hlavou,
popoludní prebudený únavou.

Skormútené duše do seba,
snažia ukázať krásu von.
Umele pľúca preplnené dymom.
Kyselina zahasená vínom.

Sladulinký úsmev,
bohaté reči,
prepchanosť múdrosťou,
všetko je sliz kvapkajúci z úst.

Podvečer naplnený kultúrou,
vyfúknutý do vzduchu v let.

Pozrite,
z popolníku rastie mrakodrap.
Začal rásť tak pred troma dňami.
A zajtra,
zajtra bude z neho popol
ako korále,
navlečený na striebornú niť.

Z rečí inteligentov,
plazí sa po povetrí smrad,
ako z hnojiska pri kurníku.
A nejeden na plátno škúliaci
zvrátený mamľas
plaziaci sa bahnom.

A stále v pozadí
výrečný vrták,
vnikajúci do stredovekého pera.
Inteligencia je nadovšetko?

Primrznutý k teplej levanduli

Pozri aký som šťastný,
s úsmevom plným smútku,
usmej sa ním aj ty,
nehľadaj jeho príčinu.

Zabalil som sa do levandúľ,
pocítil ich sladkosť,
pokojné uzmierenie,
prílišné teplo.
V tichosti osamelého.
V náruči tak teplom,
šťavnato mokrom,
hladko klzkom.

Po celú noc som bol tuhý,
znechutený hnilobou,
šťastný melódiou,
slnečného žiarenia,
očami pálených žiarou.

Všetko sa začervenalo.
Štipľavý pach erotiky,
kondenzovaného potu na okne,
a vonku mráz.

A počas hádky v tichu,
s duniacim pocitom,
prichádzajúcim pádom,
lomozom klátiaceho sa stromu.

Ako je možné,
v zábale levandúľ,
v záplave vĺn
vznášať sa
v spotenom vzduchu
s prímesou mrazu.