Pokoj pokoju

Nedám si pokoj,
ani keď bude zo mňa popol,
Nedám pokoj,
ani keď ma rozdúcha po poli,
Nedám Vám pokoj,
ani keby ste ma v chlebe jedli.

A keď už jar vyzerá ako jeseň,
a vtáky sa ráno skoro zobúdzajú,
vtedy keď rosa topí húsenice,
a milenci odhaľujú svoje vnady.

Nedám pokoj,
ani keď Slnko cez kvapky žiary.
Nedám pokoj,
ani keď mám krivú tvár od únavy.
Nedám Vám pokoj,
ani keď kýcha sa Vám od alergií.

A keď už leto vyzerá ako peklo,
a dážďovky sa skrývajú v zemi,
vtedy keď ježko prerušovane funí,
a milenci ukájajú všade davy.

Ja nedám pokoj pokoj.