Chcem byť ten anjel,
čo rozbije ti dušu.
Čistý a biely, s krídlami,
ktoré lietajú v nebesiach.
Želám si byť ten,
čo ti dušu zničí dokonale.
"Prepáč, ale Tebe sa to nepodarí.
Si mi ľahostajný presne ako tvoj zánik."
Chcem byť tvoj anjel zániku.
Ten čo skončí zlé aj dobré.
Nezáleží mi na Tebe.
Mne to spraví dobre.
"Mne to nespraví neviem čo,
ale preto, že to nepoznám,
a si mi ľahostajný,
je mi ľahostajný aj tvoj zánik."
Chcem sex.
Musí byť nezáväzný a besný.
S niekým koho poznám,
ale milujem ho.
On, či ona nepozná mňa,
a ja nepoznám ju či jeho?
Chcem sex, taký aký som mal,
len spomienka sa stratila,
alebo ostala v mojom úde?
Chcem milovať?
Použiť pri tom telo a či dušu?
Na konci chcem zistiť,
či to stálo za to semeno.
Chcem sex?
Neviem... . . .
Načo uvažovať o tom,
čo sa dá splniť pudom?
Prečo zmáčať papier slzou, semenom, krvou,
hoci ho nikomu neodovzdáš?
Zároveň by som si upiekol chleba.
No musí mi obtrieť podnebie, ďasná,
ale bolo by krásne keby mi zlomil zub.
Milujem sa perfektne.
Hoci len s Tebou.
Posielam ti bozk.
Snáď ti pristane na klitoris.
Aká jednoduchá predohra.
A zároveň klamem.
Nenávidím sex.
Čistý sex je tak hnusný.
Je mi zle z tej čistoty a obyčajnosti,
ma len napína.
Nechcem vidieť svoje zvratky.
Stačí, že vidím svoje vnútornosti,
krvavé a obliate vodou.
Asi by bolo krásne vysušiť ma.
Ostane pár kostí,
nechtov,
a možno vlasov.
A čistá prázdnota...
Skrze kvietok lúč vzal ma nazad.
Otoč ma a pozeraj do prázdna.
Podrž si pamäti, nechci nič nové.
Zaspi s tým, čo bolo, ale nebuď lenivý.
Odvahu nemáš, presne ako sochár,
ktorý vytvoril strnulosť,
ale nedokázal zachytiť
práve tvoj zármutok.
Otočte ma a zistite kde je radosť
s tvárou skrúšenosti.
Nerobte to len preto aby sa Vám to nepáčilo.
Možno sa zajtra na Vás usmejem,
ale len preto aby ste vedeli,
že sa ma nemáte pýtať,
na to čo ma trápi.
Zaveste mi na krk obojok a ja Vám budem verný,
hoci dieťa by sa nemuselo mať lepšie.
Spomeňte si na útok vykonaný voči Vám,
ale spomeňte si aj na to ako ste sa bránili.
Ste si istý, že ste sa obrnili správne?
Chladom je možno získať veľa,
vymeniť za to svoju hrejivú radosť života?
Spomínaš na to aká si?
Myslíš niekedy na spomienky.
Hlavu do dlaní vkladáš.
Prečo stále myslíš?
Aspoň občas skús snívať.
Stáva sa to každému, že občas myslím na smrť.
Buď šťastná a buď volná.
Uvolni svoje city.
Buď hnusná a buď hlúpa.
Uvolni všetko z hlavy.
Buď ostrá ako britva.
Urež si kúsok zo smrti.
Myslíš na to, že nie si zlá.
A pritom si len mrcha.
Od všetkého stále prchá.
Utri si slzy do sucha.
Suka!
Stáva sa to každému.
Niekedy myslím na smrť.
Buď šťastná a buď voľná.
Vyprázdni svoje city.
Buď hlúpa a buď hnusná.
Vyprázdni všetko z hlavy.
Daj si, len si daj.
Poteš sa, uvidíš raj.
Choď až na kraj.
Hranice zábavy a závady.
Snáď ti to nevadí.
Hlavné je, že ťa to baví.
Všetko pre zábavu.
Dám ti mesiac, ten má krajšiu farbu.
Zobuď sa slnko.
Slnko znamená radosť.
Radosť unavuje a smútok deptá.
V depresií byť nečinný, a bez únav.
Všetko pre to, že som. Všetko kvôli Tebe.
Máš záhradu plnú šedých ruží.
Chyť ich a zafarb.
Vypi si život až na dno síl,
ktoré snáď ešte máš.
Ťažko sa dýcha, lebo dýchaš smrad.
Ja som sloboda, tak vyzliekaj sa!
Nikdy už neuvidíš viac.
Ja som to čo nikdy nepoviem.
Domýšľaj si, sni, snívaj!
Skreslený pohľad maj,
veď cez hmlu nevidíš.
Bezo mňa si slepá a ja to vidím.
Tak never mi, a nebudeš šťastná.
Zabráň šťastiu a ja ťa nevyčerpám.
Kto je živší?
Zmeň svoj život znova,
zabudni kde máš hlavu.
Zatancuj si znova.
Zmeň svoj život.
Zabudni na všetko, sklam sa,
znovu a znova.
Zmeň svoj život znova.
A jebni mi prosím.
Stojím v bledej miestnosti a oblieva ma hnusný, sladký a teplý pot.
Otvorom nado mnou sem prúdi teplo a nechutný smrad.
Zo všetkého len napína, v prázdnom tele len žlč a krv so zbytkom kyselín.
Šialené...
Raz svetlo, a potom zrazu tma.
Blik. Blik.
Nemeria to čas, hnusne nepravidelne to bliká.
Bez oddychu. Stále musím stáť.
Zo stien raz za čas ide mráz.
A ja stojím.
Zo zeme raz za čas vyšľahne plameň.
Stoj! Stoj! Stoj!
Na tom jednom mieste pod výlevkou.
Smäd. Smäd. Smäd!
A len hnusne horká a vrelá voda ma raz za čas obleje.
Smrad! Smrad! Smrad.
Veje na mňa cez ten divný otvor, a mňa napína.
Ale teraz je už dosť dlho kľud.
Ako je to možné? Pomaly v stoji zaspávam.
Až zrazu počujem nejaký hrmot a strhne ma.
Z tej hnusnej diery nado mnou niečo asi padá.
Čakám.
Fuj, už to cítim, je to krv a vnútornosti.
Všetok grc sveta.
Slepé črevo v ústach, cítim tú pachuť.
A náhle si uvedomujem, že to všetko je moje vnútro.
Čierne očká navždy chceš mať.
Všetko rovnakou farbou vnímať.
Nemáš myseľ, ušiel ti zmysel.
Máš voľno, každý nápad ti ušiel.
Cigaretka horí, v ušiach zvoní,
pivné bublinky praskajú vo vzduchu.
S kým rád kráčaš z kopca?
S kým rád skáčeš z mosta?
S kým rád hádžeš sa do dier?
S tým rád možno aj zomriem.
Vizitka horí, zelený popol valí.
Oči slzia v povetrí chladnom.
Žiara zhasína na vôkol.
Budeš bitý, keď budeš spitý.
Budeš sa mlátiť, hádzať o zem.
Cesty pred tebou vyrastať budú.
Klamať budeš, klamaný budeš.
Budeš, budeš, budeš
horieť v plameňoch.
Horieť, horieť!
Žiara ťa páliť bude.
Čierne oči máš navždy.
Skalia sa, skazia sa.
Slepý budeš, budeš horieť.
Účet prosím, zaplatím ti život.
Neuveriteľné zobudiť sa ráno.
Melanchólia vlieva sa do žíl.
Mizantropia prejavuje sa navonok.
Nostalgia vír robí v hlave.
Spláchni do seba všetko nepodstatné.
Pivo, víno, rum, vodka a káva.
Pijem piješ, piť budem.
Celý život prepijem.
Rozpijem, zapijem, opijem, pijem, pijem, jem
Koniec grcať budem,
budem, budeš, až zomrieš.
Hnus, hniloba a plesne!
Rozpadáš sa pod rukami,
rozkladáš sa v hlave.
