Farebné rána

A ráno začalo
skoro ako každý deň.
Zjesť vlas,
prehltnúť popol,
schody zbehnúť pádom,
kolenným jabĺčkom
vyraziť si bradu.

Kráčať som po ulici
zdvihnúť balíček
hygienických vreckoviek
z pod nôh
presne tam,
kde v noci som kráčal
a nevedel o ich strate.

Na pravú noc sa pohádať,
poklbčiť sa do krvi
preriediť vlasy trhaním,
a nad ránom pokojne zaspať.
Ráno skúsim ochutnať med,
pozliepať si pery.

Z podliatin oškrabem chrasty,
do zlomených kostí strčím drôt.
Pomedzi prsty prevlečiem si niť,
a pod nechty zastrčím črepy.
Stále mi bude lepšie,
príjemnejšie,
teplejšie.

S nohami v chladnej rannej rose
s chumáčikmi námrazy v tráve,
stáť tam vyzutý a úplne nahý,
oblečený do farby čiernej žlči,
ale byť flegmatický.

Zatvorené oči pozerajúce do priepasti,
s prievanom reči tečúcej cez uši.
So škrabancami,
namiesto nalepovacej tetovačky.
Hromozvodom zasunutým pomedzi pľúca
v srdci.