Bežný deň

Dlho bolo ticho,
jeden okamih
vagón za vagónom
v rade spojemné,
lomozia mi po koľajách
v závese pri hlave.

Slnečné dni končia
v teplých nociach,
prechádzam z domu
do domu iného.

Ráno sa prebúdzam
zalievam si kávu
zapálim cigaretu
pustím si hudbu
a stále som mimo.

V teplých nociach
chladno sa spí,
prehriaty organizmus
trhajú nerv,
na všetky smery
a kľud nikde.

A rad za radom
hrmotia kolesá
hladia trate
trhajú vzduch.

Na poludnie ohrejem
telo slnkom
oddychnem svalstvo
myseľ pokojne naladím.

Prižmurujem oči v páľave
naokolo biele body
žiadne kvapky sladkej vody
samý pot.

A ja?

Bežal by som,
ale potknem sa
každým krokom,
o omyl a nutnosť.

Budeme mať veľa,
budeme prázdny,
budeme mať všetko
vonku,
či pred nami.