Odtrhnutý palec

Keď budem padať z najvyššieho poschodia,
tak mi prosím nastavte podo mňa nejaké tyče.
Bude asi dobré, aby boli kovové, a aby mali hroty
otočené presne smerom proti mne.

Chcel by som mať istotu, že sa na ne tým pádom trafím.
Potešilo by ma keby ich tam bolo aspoň zo päť tuctov,
a radšej by som ešte pol tuctu pridal.
Tak pre istotu.
A nech sa aspoň jednou cez oko prejdem.

Pri lete si snáď stihnem spomenúť na všetkých čo poznám.
Bude fajn, keď ma prúd vzduchu bude otáčať dookola,
najlepšie proti smeru hodinových ručičiek, ale tých obyčajných,
čo sa bežne používajú, a skoro každý ich pozná.

A až dopadnem cez tie tyče na zem, budem dúfať,
že predtým dlho nepršalo a bude riadne suchá a tvrdá.
Črevá natiahnuté na tyčiach, oko narazené na tyči,
odtrhnutá ruka, cez stehno prenikne ďalšia tyč,
presne tak aby šla cez stehennú kosť a aby časť kosti trčala von.
Ako by sa pozerala von z tela a stekala by po nej krv,
tak ako by z pretrhnutého vreca sypal sa ovos.

Cez jednu dlaň by mi mohla ísť jedna tyč,
nechcel by som aby aj cez druhú,
druhá ruka by to mohla mať prervané cez zápästie.
Mohol by mi ešte odpadnúť palec na nohe.

Budem rád, že si vyskúšam voľný let,
budem sa tešiť ako dopadnem,
splyniem so zemou.