Zvädnutá Slnečnica

Kedysi sme boli pri sebe,
sledovali východ a západ slnka,
celý deň žmúrili očami,
ohrievali sa spoločne.
Rád som hladieval Tvoje lupene,
a také hebké,
ligotavo žiariace,
a nespočetné.

Trávili čas na lúke,
pri lese,
čakali na kvety bazy,
keď sme ich cítili,
tak sme sa tešili,
treba dopĺňať tekutiny,
a my nie hlúpy,
radi sme si život prisladili.
Oberali sme kvietky,
potom ich lúhovali,
netrpezlivo čakali,
smiali sa.

A čas prechádzal rýchlo,
tak ako je deň krátky,
akoby v zime.
Ale nám bolo predsa len teplejšie,
teraz je to iné.

Kreslím si trasy Slnka na oblohe,
ty si Slnečnica,
ktorá zvädla,
ja sedím ako kedysi.
Spomínam na tvoje lupene,
a Slnko mi vypaľuje oči.