Kde je niečo, kde je čas

Je akurát skoré ráno,
niekto zaháňa spánok,
ďalší zas hľadá.

Ja som niekde medzi.
Dávam si len prestávku.
Pauza medzi snami.

Telo si už oddýchlo,
mozog nabitý impulzmi,
snaha splniť si plány,
v neobvyklých časoch.

Deformácia osobnosti,
vyvolaná prispôsobením,
ústupkami spoločnosti,
a aj sebe samému.

Pomedzi prsty prechádza
temná energia miernej zlosti,
prelieva sa aj z vyčerpanosti,
a triaška vyberá svoju daň.

Strach burcujem zmysli,
a čas je pánom kde nemusí.
Závislosti na strese,
a nepotrebnosti.

Cítim ako mi koža fialovie,
Teším sa na to keď pôjdem,
tam s kade som prišiel,
a i tak tam nebudem.

Mal by som mať pocit hnevu,
a i ten mi preteká pomedzi prsty.
Neviem ho mať na dlani,
prehadzovať si ho,
podať ho.
Neviem kde je.

Kde sa berie preukrutná potreba,
trhať, páliť, krčiť papier.
Len tak rozmarne biť kladivom,
presne tam kde to netreba.

Príšerný pokoj od odpočinku.
A i tak celo nočná príprava,
ktorá roztrhá nervy na nespočetno
neprítomných častí.

A tak ako sekunda za sekundou,
sen za snom,
Otázka za otázkou,
Odpoveď za odpoveďou,
Otáča sa v neprítomnosť času.