Zaspal by som.
Prečo?
Lebo chcem sniť.
Zobudil by som sa.
Prečo?
Lebo chcem sny zažiť.
Takto každý deň
s túhou sniť,
zobúdzať sa
s túhou žiť.
Noc s dňom strieda sa.
Rozum prepína,
zo stavu bdelosti,
do stavu podvedomia,
telo do nefunkčnosti.
Každé ráno sa prebudím,
so žiaľom, že chcem sniť,
a nádejou, sny prežiť.
Keď tento deň znásilním,
zabijem tým ten zajtrajší.
Neoľutujem a usmejem sa.
Deň za dňom plynú.
Noc za nocou sa prežívajú.
Neoľutujem a usmejem sa.
Keď tento deň predĺžim,
skrátim si ten zajtrajší.
Neoľutujem a usmejem sa.
Včerajšok bol kratučký.
Noc bola a to dlhšia.
Včerajšok bol kľudný.
Noc bola riadne besná
Budem myslieť v dobrom,
budem maľovať ustálené znaky.
Ľahkosťou sa vlní ruka povetrím.
Vlní vlnovky, robí prudké zlomy.
Mýli sa, opakuje sa, napráva.
Po včerajšku bolo nádherne,
pocit pohľadu do zrkadla,
rozosmial ma nečakane.
Zvratky som mal v rukáve.
Začal som s nimi.
Voňal som prenádherne.
Zvliekol som pach,
prevliekol som si kabát.
Keby som nespravil ďalší krok,
prosím podkopnite ma.
Keby som padal hlbšie na dol,
prosím pribrzdite ma.
No žiaľ neumlčte ma...
Chcel by som sa zovliecť.
Chcel by som sa konečne obliecť.
Inštinktom sa každý raz vyhnúť,
po tom ani trošinku netúžim.
Spijem sa zas do triezvosti,
a deň s nocou sa bude ďalej
striedať.
Žmurkni, no tak žmurkni!
Nechci otvárať oči tomu,
čo nechce vidieť.
Zajtra možno odídem,
ale nepoviem Vám,
ktoré zajtra to bude.
Usmejem sa na Vás.
Budem rád,
keď tomu nepochopíte.
Maľujem si obrázky túžob,
ktoré nikto nemusí vidieť.
Až Vás o nich raz presvedčím,
budete sa diviť o ich reálnosti.
Možno Vás odbijem posmeškom,
ale tak to má byť.
Človek býva plný snov.
Niekto to spochybňuje,
niekto to uznáva,
niekto ti to dopraje,
iný sa ti len vysmeje.
Po dnešku mi snáď spomienka,
zostane.
Či nie?
I tak nemám rád opité tváre.
Len tak v mimopohlade,
od všetkého odosobnene.
Želám Ti všetko dobré.
Želám Ti to konkrétne.
Aj napriek tomu, či to budeš vedieť.
Svet je tak krásny,
a vôbec nie je zlý.
Stačí si ho dotvoriť.
Krajší pohľad znamená,
čo asi?
Po ceste som kráčal,
hoci som sa odklonil,
viem o krokoch,
ktoré vedú i tak,
ku krásnemu,
nečakanému,
k tomu,
čo očakávam.
Túžby plnia život,
preto aby bol naplnený,
život je naplnený,
keď sa túžby plnia.
Naplním sa cezo mňa,
pretečiem,
a keď zomriem,
tak nikto nezabudne,
lebo budem všade rozliaty.
Po kľukatej ceste kráčaj.
Usmievaj sa.
Nepochybuj o tom krásne,
lebo to degraduješ.
Ťažko mi padá ruka,
hľadá zmysel.
Nezahubím sa, lebo nechcem.
Budem žiť,
tým minimálne provokujem.
V speve netreba hľadať krásu,
v myšlienke je viacej.
Vyčkaj!
Vieš, čo chceš,
stačí len nepochybovať.
Páči sa mi tu.
Neomínaj!
Smej sa.
Keby som mal zrátať
hodiny, minúty strávené
hlúposťou,
nedopočítal by som sa.
Nepodstatné, uvedomené...
Krása je v .................
