Koľkýkrát?

Ešte som tu,
za chvíľu preč.
Kútikom úst
úsmev nezapnem.

Za chvíľu preč,
ale ešte tu.
Neuvidím už
rozkvitnúť tu kvet.

Tak pozerám sa ako len viem,
že sem už len tak neprídem.
Chodil som sem často,
s nechuťou a aj rád,
teraz je už čas prejsť a inde stáť.
Potom si zas niekde presadnem,
nájdem si krásny výhľad.

Možno až tak ďaleký,
nie však na veky,
že možno až na
niekoľkýkrát.