V objatí

Bezmenné dni,
keď pochytí ma žial,
nad osudmi,
nás a na bytí,
každého v diaľ.
Utopím sa lyžičkou
alpy s cukrom,
príjemným liekom,
starých mám.

Keby si mi radšej,
prekrásnou hebkou dlaňou,
hladila tvár.

Zmeravel by som dojmom,
takým ako neviem popísať,
že ťa mám rád.

Rozbité kolená pri podlomení,
ako rozbité srdce,
pri osudne omylnom narazení.

Ľútosť pomaly chodí,
neskonalejšie dlho prechádza okolo,
som v jej objatí.