Možno aj ďalej

Možno obyčajná hlúposť,
možno len očakávanie.

Nechajte si vety začínajúce slovo
možno.

Nepoviem kedy,
nepoviem prečo,
ani len načo.
Skrátene bolo.

Poludnie už odišlo!
Si ešte tu?
Dobrú chuť.
Nechcem zvracať.

Maznaj ma.
Nebránim sa.
Spím, nevidno.
Viem.

Chutíš...
Premýšľam...
Nebránim sa...
Čo robím?...

Predstava vniká hlbšie,
do morku pochýb...
Pochabosť otvára dvere,
ale ty netušíš.

Ja verím
v to čo si predstavím.

Nechaj si myšlienky začínajúce slovom
možno.

Zajtra mám žiť!
Sľúbil som.
Dodržím, to nevadí.

Niekedy sa tak vôbec nepohnúť.
Padnúť a ležať.

Hlaď ma..
Neprestávaj..
Chcem viac...
Odhryzni mi ucho...
Zakusni mi do krku!

Ešte chvíľu počkaj,
a ja sa zakusnem.
Slastne do bradavky.
Priznám mám to rád.

Prso nežné na dotyk.
Skvostne príjemné na dotyk.

Cítim sa v bezpečí,
nečakané, skutočné.

Aká je?
Kto to je?
Kde som?
Viem?
Chaos?
Neviem?
Náhle, spád, pud.....

Cítim to na dlani,
to príjemné mäkké,
podmanivé,
snáď iba ženské.

Pokračuj!
Dúfam....
Neprestaň!
Sme si podobný?

Niekoľko zlozvykov mám,
skrivené zmýšľanie?
Úchylka?
Zakusnem sa hlbšie.

Pulz zvýšený...
ochrana žiadna....
ja nevediem..
zhasínam...