Primrznutý k teplej levanduli

Pozri aký som šťastný,
s úsmevom plným smútku,
usmej sa ním aj ty,
nehľadaj jeho príčinu.

Zabalil som sa do levandúľ,
pocítil ich sladkosť,
pokojné uzmierenie,
prílišné teplo.
V tichosti osamelého.
V náruči tak teplom,
šťavnato mokrom,
hladko klzkom.

Po celú noc som bol tuhý,
znechutený hnilobou,
šťastný melódiou,
slnečného žiarenia,
očami pálených žiarou.

Všetko sa začervenalo.
Štipľavý pach erotiky,
kondenzovaného potu na okne,
a vonku mráz.

A počas hádky v tichu,
s duniacim pocitom,
prichádzajúcim pádom,
lomozom klátiaceho sa stromu.

Ako je možné,
v zábale levandúľ,
v záplave vĺn
vznášať sa
v spotenom vzduchu
s prímesou mrazu.