Červená noc

Spinkaj, spinkaj tuho ako kameň
na rozľahlej pláni medzi stenami,
na opierkach z plastu
V tieni nudnej agónie
smutných tieňov,
pravých tichích tónov
klavírnych sonát zmordovaných hlasov
v červenom a po červenom.
Chladné tiene hluku,
rôzne národy nudy
hľadajúce zábavu.

A ty v hluku
ticho spíš.
V dyme,
v hluku,
v teplom opojení,
v skripte ponúk.

Medzi prelínajúce hladiny
unavených pachov
a hieroglyfov hlasov
bez významu
v srdečnom stretnutí
a nudným tónom
sa teší malej radosti
z tepla,
v dobrom duchu,
bez zľaknutých ľudí
v nočnom tichu podniku
okolo polnoci,
keď zobúdza sa a zároveň zaspáva,
nevyrovnaný a ožratý
národ pod obrazom biedy a hladu.
V ťažkej práci
buďte všetci ticho.
A po vás stále neprehnem,
stále do Vás neprenikám.

Odchádza mi posledný výťah
do perím plných prievanu,
kde nedbalo sa snažím opustiť telo
potichu
s napätým očakávaním
rozruchu.