Ostrov zmätený zábavou

Tvoje zmietajúce sa telo,
ako tancujúci motýľ
vznáša sa nado mnou,
padá popred oči.

Počujem ten zvuk,
celou dušou mi znie.
Do pomalého tranzu prechádzam.
Teším sa z toho rozrušenia.

Len tak som si chodil
neviem ako, neviem prečo,
spomenul som si na Teba,
tabak mal hneď sladšiu chuť.

Hudba mi pomaly nič nevraví,
stala sa súčasťou života.
Mohol som ťa milovať,
viac keď som mal,
a dalo sa,
Mea culpa....

...teraz si ťa len maľujem...

Skrútilo by ti črevá
od toho vzrušenia.
Vibrácie cez telo
preniknú, teda vniknú a odídu,
zanechajú však emócie.

Pomaly, ale isto
niečo sa stáva frázou,
iné zvykom.
Žiaľ straším úsmevom.

...pivo a slnko...

Hráš sa a berieš to.
Nenarodil sa človek,
preto aby premýšľal.
Radšej by som chcel byť zvieraťom.
Nesmelo by byť hocijaké.
Len také, ktoré cit neprežíva.
Primitívne jednoduché.
Nuž spomínam si na ich
tváre, ktoré ukazujú city.
Stačí byť len pozorný.
Ty si si ju niekedy zaslúžila.
Málo si dostala?

Pozerám sa,
niekde sú schody hore,
inde dole.
Nikto nevie,
ktoré sú lepšie.
Každé vedú niekam.

Prečo by mali byť len dve cesty?
Času je málo na to
vyskúšať všetky.
Najradšej zahodiť život, pretože
nedá sa skúsiť všetko.

...život má len jednu možnosť...

Zväčša sa stáva, že väčšina
vraví o tom istom.
Ľúbim ťa, neznášam ťa.
Ktoré sú (naj)väčšie emócie???

Niekto niekedy nemusí chápať,
stačí to prežiť.
Keď chceš prežiť,
nesmieš umrieť.

Toľko krásnych,
ale iba tiel.
Čo s nimi budeš robiť?
Neviem.
Keď mám byť aký som.
NIČ.

Nechápem a neviem čo.
Myšlienky sú tak rýchle.
podvedome píšem
ypsilon
z veľmi dlho
klesajúcou čiarou
na dol, na spod
možno aj nižšie.

Ľudia všade.
Poznám ich?
Nie.
Krásne, že ich nepoznám.
Chcem ich spoznať?
Nie.

Hudba hraje...
nerozumiem jej...
Som divný?
Nie!

Zlá odpoveď.
Každý je iný a tým divný.

Uvedomiť si je základ.
Myšlienky lietajú len tak.

Zlomená ruka,
len ďalší šrám.

Všetci by si mali pestovať
šialenosť.
Je to ľahké,
každý je predsa šialený.
Tak prečo pestovať?

Prečo si sa neodzvala?
Aby ma to potešilo?
Čo ak si pomyslím.
Aby ma to nebolelo.

Na prekrásnej ceste,
na úpätí možností,
s vypätím síl,
vieš že treba žiť.

Na rozhraní,
v podzemí,
na svete,
zhorený.

Len tak sex?
Dal by som si.
Je to iné,
oslobodzujúce.

Svár?
Urovnaj ho!

Keby som mohol,
tak by bol sex,
strašne emotívny.
Nevedela by si si
ani len predstaviť.
Ani len hanbu nepociťujem.
Tí ľudia mi nerozumejú,
to je tak fantastické.

Včera v noci
počúval som
orgazmus.
Predstieraný?
Či zmyselný?

Bola by si tu,
zbláznila by si sa.
Dobre, že tu nie si?
Nemyslím.

Zavrel by som ťa.
Zviazal by som ťa.
Nezomrela by si.
Ožila by si.

Sedia oproti mne.
Som rád?
Ani nie.
Nevysvetlím im prečo.
Načo?

Hudba hraje.
Ešte päť dní.
Možno šesť.
Potom snáď zomriem.

Gotika.
Smrť.
Krásne myšlienky raja.
Smrť je raj?

Zajtra snáď budem.
Účastnil som sa guinessovho rekordu.
Budem živý na vždy?

In vino veritas!
Poznám ju.
Nepoznám ju.
Ži a ja budem žiť.

Interpunkcia je super.
Nebudem ju používať!
Za chvíľu vypnem.

Nerozumiem tomu.
Nerozumiem nikomu.
Nerozumejú len oni mne?

Úsmev, krása, zábava.
Miluješ ju?

Keby som išiel po ulici,
možno v stredu,
uvidel by som dážďovku,
pomyslel by som si na niečo.

Mohol by byť piatok.
V sobotu by som spal.
Zobudila by si sa vedľa???

Predvčerom bolo dobre.
Zatancujeme si?

Zajtra založím sektu.
Už dlho vyznávam chaos.
Organizujem ho,
do útržkov skladám.
Pozajtra sa narodím.

Budeme vyznávať agresiu?
Pred troma dňami to začnem.

Budem si užívať elektrinu.
Veď prečo nie?

O päť rokov
budem starší.
Snáď to neoľutujem,
že to neboli len tri.

Štvrtým rokom sa začnem zobúdzať.
Dúfam, že počas toho nezomriem.

Ulica bola prázdna.
Stretol som tam vidinu.
Dobre sme sa pobavili.
Šli sme ku mne a užili si.

Nastúp do taxíka.
Máš na to sedem minút.
Bolo dobre...
Stihol som to.

Keď ma budete hľadať.
Zadumajte sa.
Keď ma budete hľadať.
Možno som doma.
Môžem ležať v zvratkoch môjho tela,
v krvi pote.
Keď sa o mňa oprieš,
nezomrieš.
Pritúľ sa.

Si späť,
si mŕtvy.
Zabijem ťa.
Nevnímaj, iba spomínaj.
Len tak zabúdaj.

V noci bolo dobre.
Zobudila ťa hrozná horúčava.
Zaspala si v hluku.
Ráno nebolo ticho.
Ešte že bola voda.

Zas sa zobudím dnes,
včerajšok som zabudol.
Veľkú vzdialenosť som prekonal.
Zase som doma.

Zisti ako to funguje.
Je to veľké.
Na ceste,
do polozvratkov.

Keby som ťa mal opísať,
nevedel by som nájsť
dostatok slov.
Cez dym by som sa pozeral.
Nechcel by som rozmýšľať.

Noc bude skvostná.
Ráno ťažko namáhavé.
Cez okno sa pozriem.
Budem ťa dúfať v odraze.
Zatancujeme si.

...doma...