Pocit a vízia

Cítievaš niekedy vibrácie z vnútra?
Keď máš tak silný a neovládateľný pocit.
Voda ťa kľudne unáša a je ti príjemne.
Nie teplá, nie studená, hladí ťa.

Mal som víziu minulosti, bola príjemná,
a aj bolela.
Usmial som sa a tešil sa z nej.
Bolo dobre, bolo zle,
bude lepšie.

Žlč sa mi dnes nedvihla,
až priveľmi pokojný na tú situáciu.
Akoby som bol oťapený a nevnímal.
Len som čakal na električku.

Budem taký, budem onaký,
ale stále lepší pre seba.
Čo na tom, že si sa usmiala,
a ja nie.
Šokovalo ma, že želal som si to.

Vidím krásny dom a vyberám posteľ,
čo doň dám, poteším sa, užijem si to.
Bude v strede steny v prítmí,
sviečkami osvetlená.
Kovová konštrukcia bude robiť prekrásne tiene,
mihotajúce sa na stenách, strope.
Bude mäkká, dobre hrejivá.
Vystretý na nej budem,
snívať a hrať sa s duchmi.

Vôňa dymu Orientu, či myrhy.
Plnými nádychmi si ju budem užívať.
Za oknom najlepší pokoj,
cez strechu budem vidieť von.
Na mesiac sa usmejem a pomyslím si na kométu
s chvostom mojich želaní.
Hviezdy budú na mňa žmurkať,
a pohľad z umelej družice bude
nádherná fotka.
Zapamätaj si ten okamih.

Kedysi citlivá duša, potom ju napadla nenávisť,
teraz hreje samú seba a smeje sa z radosti.
Viem, že si tu, vytvoril som ťa,
prianím.

Nechcem od teba, aby si ma spasila,
teraz už nie, teraz to chcem sám
od seba, pre teba.
Darujem ti jediné, čo sa nedá kúpiť,
darujem ti seba.