Na podlahe

Podlaha bola chladná.
Ležal som na nej celý dokúsaný,
skúšal som aj vstať,
ale myšlienky telo nepohli.
Pozrel som raz jedným,
raz druhým,
skleneným okom.
Keby som tak vedel čo sa v ňom odrážalo.
Už sa ale všetko zlialo do celku.
Neviem dôjsť na spôsob ako to rozliať.
Možno by bolo dobré nakvapkať si do žíl
aspoň umelé slzy
a stále sa smiať.
Ale také sa po nociach zháňa ťažko,
a je jednoduché zriediť krv alkoholom.
Keď znovu zaspím na podlahe,
s modrinami,
čiarami pokrytými jazvou,
tak sa zobudím a zas zavriem oči.