Slepé maľovanie

Deň, či noc,

nevoláš nikoho na pomoc,

len invokuješ,

prebiehaš životom,

v hľadaní cieľu.

Každý okamih je magický,

magický čas,

kedy sa niečo naučiť máš,

v čase pravého okamihu,

keď svietiš na cestu sám,

ticho navôkol ti šepoce,

kadiaľ si otočiť telo,

kadiaľ usmerniť lúč,

ktorý určuje i tak niečo,

čo len málokto pochopí.

Rozlahlím smerom vykročiť

môže byť to najťažšie,

a to najkrajšie,

čo je vždy ponúknuté

každým jednoduchým krokom,

vychádzaš naproti osudu,

riadený smerom, kompasom Zeme,

riadený smerom, kompasom v nás.

Vtedy keď sa zhasnú všetky svetlá,

začneš maľovať potme všetky písmená,

a aj všetky slová,

všetko, to čo je pocit,

všetko, to čo by malo ostať vo vnútri.

Vtedy keď sa rozsvieti novým dňom,

začneš maľovať nanovo,

aj keď všetky pocity,

všetko čo je život,

všetko, to čo cítiš vo vnútri.

(dňa 20.4.2014)