Voda a zem

V jednej noci pred spaním

tesne pre tým ako vtáky stíchnu,

cez najväčšiu tmu objavý sa lúč,

príde voz Apolónov

a vypustí za hrsť farbičiek,

hneď pomocníci Zeme vymaľujú

nový deň v jednom žmurknutí.

Práve vtedy keď oči zatvárame,

kocháme sa dotykmi neviditeľných vĺn.

Sme tam kam nás to priviedlo,

narážame o seba ako o bralá,

miešame sa ako vír,

a z piesku zmývame minulosť.

Sme v tom okamihu,

práve tam kde máme byť,

a taký ako kameň

obmývaný v potoku.

(dňa 13.4.2014)