Lúč nevidno cez kvietok

Skrze kvietok lúč vzal ma nazad.

Otoč ma a pozeraj do prázdna.
Podrž si pamäti, nechci nič nové.
Zaspi s tým, čo bolo, ale nebuď lenivý.

Odvahu nemáš, presne ako sochár,
ktorý vytvoril strnulosť,
ale nedokázal zachytiť
práve tvoj zármutok.

Otočte ma a zistite kde je radosť
s tvárou skrúšenosti.

Nerobte to len preto aby sa Vám to nepáčilo.
Možno sa zajtra na Vás usmejem,
ale len preto aby ste vedeli,
že sa ma nemáte pýtať,
na to čo ma trápi.

Zaveste mi na krk obojok a ja Vám budem verný,
hoci dieťa by sa nemuselo mať lepšie.

Spomeňte si na útok vykonaný voči Vám,
ale spomeňte si aj na to ako ste sa bránili.

Ste si istý, že ste sa obrnili správne?

Chladom je možno získať veľa,
vymeniť za to svoju hrejivú radosť života?