Polievková prechádzka

Pri prechádzke stretnete všeličo.

Na rohu stola zamávate Smútku,

otočíte hlavou

usmejete sa na Hnev,

pozriete dole

žmurknete na Beznádej,

po ramene Vás poklepe

rozbesnená Šialenosť,

a zreve ...

Prosím, zastav tieto myšlienky!

Vstal som z fotelky,

všetky nitky

sa pri tom vyvliekli,

porozsýpali ako perly,

slané kryštáliky,

a výletníkom nalial víno.

Práve tie boli nakoniec obliate

fialovým mokom

bobuľovou šťavou

krásne nasiakli,

pozbieral som ich

vytiahol ihlu a drôt

postupne som ich nastokol späť

za pomoci horiacej sviece

príjemne pripomínajúcej

búrlivé more kvietkov

takej farby ako tie bobule

len trochu viac svetlej.

Kráčali sme spolu

ako po horúcej lyžičke

plnej krvavej polievky

so zrnkami rajských jabĺčok.

A to korenie!

Zdá sa mi,

už je dojedené,

s toľkými priateľmi

celý hrniec

všetko vyliate

dno prázdne.

Tak sa na seba usmievame.