Už nič iné

Asi by to už malo byť únavne.

Teraz nevládzeme,

ešte nevychladla

ráno odkrytá perina

ako záves vyhriaty slnkom,

zatváram sa pod ňu zas

Sa mi nevidí tá únava,

asi už pominula.

Musím otvoriť okno

už nie je kyslíka,

spálili sme ho

ískaním v dvoch

minutách agónie.

Viac žiare,

iskriacich očí,

absencie

citu.

Starať sa naoko

toľko o teba

ako chceš, ako smiem

rozbiť sklo,

aspoň naštrbiť

ťažobou dní.

Ostalo to už len únavné.

Seba nevynechám,

efeméra nebudem,,

bezhlavo sa tam vrhnem

akoby nič iné už nežijem.