Zdrevenelá mačka

Je ťažké otvoriť dvere,
zavrieť ich tam
kde za chrbtom ma víta
len zdrevenelá mačka
menom Samota.

Keď som ešte na ceste,
vtedy čo robím kroky do vrchu,
myslím na to privítanie
odomknem a objímem ťa.

Zabuchnem vráta,
odrazíme hrdlo fľaše,
nalejeme si poháre vína,
zavinieme ich spolu
snami pod deku.

Lež vo fľaši upír sa skrýva,
naše mokvajúce jazvy,
zrazeniny krvi pod kožou,
nasávaním pošle k suchu.

Krv rozprúdi teplo v žilách,
opadne sneh z vlasov
ako ťarcha všedného dňa,
vylejeme ju do odtoku.

(Len vo fľaši upír sa skrýva
vysuší naše mokvajúce jazvy,
krvavé zrazeniny pod kožou
odošle do sucha potrubnou poštou.)

Jeden krok dnu
zvrtnúť sa
keď zatváram dvere
letmým pohľadom
jednoducho a úprimne
zdrevenelú mačku
láskyplne pohladím.