Pálivá ilúzia
Aké by to bolo? V myšlienkach to cítim príjemné a skvelé. Hreje ma to a zároveň dráždi. Och! Tie predstavy, krásne a nie len tak maľované.
V hlave si predstavujem chvíle, keď všetko je príjemné a krásne. Také aké by som si vytvoril a aké by som si rád splnil. A možno aké by som rád splnil niekomu, pretože pre mňa sú nádherné. Štípu ma v celom tele. Ako prikladám dlaň na tvoju tvár a cítim tvoje teplo. A i tak si pri tom všetkom želám, aby si bola meravá, hoci mám rád keď si veselá a k tomu aj neposedná, proste a jednoducho plná života a energie, emócií. Presne tak ako moja ruka vrelo hladí tvoju tvár a prechádza ti vo vlasoch prstami ako v najjemnejších vláknach, ktoré majú svoje vlastné čaro. Och tie tvoje vlásky, v postate nepoddajné, priečiace sa a tak hravo živé. Cítim ako sa po nich skĺzavam a padám v nedohľadne, letím špirálovito stále hlbšie a hlbšie, a pritom stále viac padám v tebe. Keby som ten pocit vedel mať stále. Neviem či by mi ešte niečo niekedy chýbalo.
Ako si tak hladím tvoje vlasy, pretože ty mi to dovolíš, a dúfam že sa ti to páči, myseľ mi ovláda ruku, ktorá slastne prechádza po tvojej šiji. Po tvojom krku, kde máš schovanú a najviac prístupnú tepnu, ktorá zásobuje tvoje telo novou stále viac teplou krvou. Cítim na nej tep. A dokonca aj vidím ako sa v určitom mieste nadvihuje. Najradšej by som sa k tomu miestu prisal. Jazykom sa ho tak rád dotkol, aby som to cítil akoby z iných vnemov a sfér. Pritom by som sa mohol znova prejsť rukou po tvojej labutej šiji. Už sám na sebe cítim ako sa mi zvyšuje teplota, ako v mojich žilách, ale aj žilkách všetko začína vrieť. Cítim to aj na končekoch prstov, ako sa pomaly pulz natláča aj do nich. Ako všetko vo mne pulzuje. Začínam si pomaly uvedomovať, že mám pocit ako keď za chvíľu odpadnem.
Ako mi tak prechádzajú prsty po tvojich pleciach a túžia sa dotýkať stále väčšej časti tvojho tela, ktoré by som už, už najradšej videl nahé, musím sa ukľudniť aspoň jedným malým skôr letmým bozkom na tvojom čele. Ale to som nemal, pretože teraz aj pery chcú viacej a viacej.
Keby som mohol tak uhasiť ich smäd, keby si tak aspoň na chvíľu chladila. Z radosťou by som ta bozkal po celej tvári, ale to by som sa už neovládal, preto len tak letmo, veď niet sa kam hnať, veď mne sa páči aj toto. Prechádzať sa ti prstami po šiji, na rameno a späť, a zas. Keby mi to tak nerobilo dobre, keby to nebolo také vzrušujúce a zároveň ukludňujúce. Prečo potom, ale začínam mať v sebe taký nedočkavý neklud. Tak veľmi ma to vše núti rozopnúť ti gombíky na blúzke, a pekne pomalinky. Tak aby som si každý jeden stihol vychutnať. Aby každý jeden odkryl len kúsoček, tej hladkej pokožky, a tak aby som cítil postupne stále viac z tvojho tela, stále viac a viac. Ach, prečo sa cítim byť taký nenásytný? Ale na druhú stranu mi to vôbec nevadí. Je to naozaj príjemný pocit. Tá jemnosť, tá vôňa. Najradšj by som si do teba zahryzol.
Začínam byť besný ako nejaká šelma, čo už hodnú dobu nedostala surového a ešte teplého mäsa. A teraz čaká čo prinesie osud nejakého nešťastníka, čo sa mu obetuje a nasýti ho. Čakám ako keby som sa nevedel spamätať z celej situácie, ale pritom si uvedomujem, že sa mi to čakanie celom páči.
Nuž si nádherná, už teraz cítim tvoje ženské telo, teplý dych, a ako ho prerušuješ. Ani nechcem radšej vedieť čo si myslíš. Už sa pomaly začínam cítiť nedočkavo. Rukou ti prechádzam po pleci a po častiach ti odkrývam pokožku, čo je ukrytá blúzkou, taktiež veľmi jemnou, a tmavou, vyvoláva to prenádherný kontrast s tvojou pletou a ja lepšie vidím ako sa ukazuje to čo bolo ukryté. Pomaly po pleci skĺzava ti blúzka a ja čakám čo pocítim ďalej. Už je tak na pol ceste dole len bradavka drží ju na tebe a ja vychutnávam si ten pohľad, čo mi hladí dušu. Je to celé ako ešte celkom neokresaný šperk a ja klenotníkom, čo sa snaží odhaliť krásu úplnú, tam kde je to len na polceste. Tá kľúčna kosť, stojí za tak veľa, že ju pre mňa treba zvlhčiť bozkom. Nech len nepadá tá blúzka, ešte chvíľočku nech sa môžem hrať. To sa nedá vydržať, ten zmätok ten zhon v takomto pokoji v tichu, kde nič neruší, tam kde som sám s tebou, tam kde sa venujem len tebe. Nehorázne ma vzrušuješ, hoci nič nerobíš. Začínam sa mýliť sám.
Božská to chvíľa, už skĺzla blúzka a odhalila tvoj prs. Taký nádherný oblý, prirodzený, a zakončený rostomilou bradavkou. Som úplne užasnutý, ani neviem ako ale musel som sa dotknúť, tak strašne lákavé to bolo. Asi by bol hriech odolať, nepohladiť a nepomazliť sa s ním. Keby som to nespravil asi by som si to nikdy neodpustil, a ani by som si nechcel odpustiť. Tak príjemný dotyk taká energia a rozkoš. Akoby mi až v hrdle vyschlo, ale zvlažím si aspoň pery na tvojich, ktorými stále prudšie prechádza vzduch. Jazykom po krku ti prejsť. A ďalej a ďalej, až k tej bradavke, akoby som bol malým dieťaťom čo potrebuje priložiť si všetko k ústam a skúsiť sať, vlastne ani neviem prečo, je to taký krásny živočíšny pud. Príjemný, a tá chuť. Tá božia chuť.
Ako sa tak skláňam v rozkoši z toho pocitu ruka mi stále viac padá a prechádza cez tvoj bok, tou krivkou, ktorú na chlapoch netreba hľadať. Už akoby som ani nevládal, stále viac ma niečo kladie k tvojim nohám a ja sa tomu zdráham, že aspoň ešte chvíľu, aspoň ešte jeden bozk, je jedno kam, na šiju, na kľúčnu kosť, na pery, ale už nedá sa len jazykom kĺžem sa po tvojom tele, cez pupoček, stále hlbšie a hlbšie. Skúšam sa ťa pridržať rukami oblapávam ťa, ale márne, padám, dole k tvojim nohám ešte aspoň zadoček pohladil som.
A tak sa prebúdzam. Unavený a spotený. Čiastočne nabažený ilúziou. Čakám na ďalšiu a dúfam, že raz bude realitou.
V hlave si predstavujem chvíle, keď všetko je príjemné a krásne. Také aké by som si vytvoril a aké by som si rád splnil. A možno aké by som rád splnil niekomu, pretože pre mňa sú nádherné. Štípu ma v celom tele. Ako prikladám dlaň na tvoju tvár a cítim tvoje teplo. A i tak si pri tom všetkom želám, aby si bola meravá, hoci mám rád keď si veselá a k tomu aj neposedná, proste a jednoducho plná života a energie, emócií. Presne tak ako moja ruka vrelo hladí tvoju tvár a prechádza ti vo vlasoch prstami ako v najjemnejších vláknach, ktoré majú svoje vlastné čaro. Och tie tvoje vlásky, v postate nepoddajné, priečiace sa a tak hravo živé. Cítim ako sa po nich skĺzavam a padám v nedohľadne, letím špirálovito stále hlbšie a hlbšie, a pritom stále viac padám v tebe. Keby som ten pocit vedel mať stále. Neviem či by mi ešte niečo niekedy chýbalo.
Ako si tak hladím tvoje vlasy, pretože ty mi to dovolíš, a dúfam že sa ti to páči, myseľ mi ovláda ruku, ktorá slastne prechádza po tvojej šiji. Po tvojom krku, kde máš schovanú a najviac prístupnú tepnu, ktorá zásobuje tvoje telo novou stále viac teplou krvou. Cítim na nej tep. A dokonca aj vidím ako sa v určitom mieste nadvihuje. Najradšej by som sa k tomu miestu prisal. Jazykom sa ho tak rád dotkol, aby som to cítil akoby z iných vnemov a sfér. Pritom by som sa mohol znova prejsť rukou po tvojej labutej šiji. Už sám na sebe cítim ako sa mi zvyšuje teplota, ako v mojich žilách, ale aj žilkách všetko začína vrieť. Cítim to aj na končekoch prstov, ako sa pomaly pulz natláča aj do nich. Ako všetko vo mne pulzuje. Začínam si pomaly uvedomovať, že mám pocit ako keď za chvíľu odpadnem.
Ako mi tak prechádzajú prsty po tvojich pleciach a túžia sa dotýkať stále väčšej časti tvojho tela, ktoré by som už, už najradšej videl nahé, musím sa ukľudniť aspoň jedným malým skôr letmým bozkom na tvojom čele. Ale to som nemal, pretože teraz aj pery chcú viacej a viacej.
Keby som mohol tak uhasiť ich smäd, keby si tak aspoň na chvíľu chladila. Z radosťou by som ta bozkal po celej tvári, ale to by som sa už neovládal, preto len tak letmo, veď niet sa kam hnať, veď mne sa páči aj toto. Prechádzať sa ti prstami po šiji, na rameno a späť, a zas. Keby mi to tak nerobilo dobre, keby to nebolo také vzrušujúce a zároveň ukludňujúce. Prečo potom, ale začínam mať v sebe taký nedočkavý neklud. Tak veľmi ma to vše núti rozopnúť ti gombíky na blúzke, a pekne pomalinky. Tak aby som si každý jeden stihol vychutnať. Aby každý jeden odkryl len kúsoček, tej hladkej pokožky, a tak aby som cítil postupne stále viac z tvojho tela, stále viac a viac. Ach, prečo sa cítim byť taký nenásytný? Ale na druhú stranu mi to vôbec nevadí. Je to naozaj príjemný pocit. Tá jemnosť, tá vôňa. Najradšj by som si do teba zahryzol.
Začínam byť besný ako nejaká šelma, čo už hodnú dobu nedostala surového a ešte teplého mäsa. A teraz čaká čo prinesie osud nejakého nešťastníka, čo sa mu obetuje a nasýti ho. Čakám ako keby som sa nevedel spamätať z celej situácie, ale pritom si uvedomujem, že sa mi to čakanie celom páči.
Nuž si nádherná, už teraz cítim tvoje ženské telo, teplý dych, a ako ho prerušuješ. Ani nechcem radšej vedieť čo si myslíš. Už sa pomaly začínam cítiť nedočkavo. Rukou ti prechádzam po pleci a po častiach ti odkrývam pokožku, čo je ukrytá blúzkou, taktiež veľmi jemnou, a tmavou, vyvoláva to prenádherný kontrast s tvojou pletou a ja lepšie vidím ako sa ukazuje to čo bolo ukryté. Pomaly po pleci skĺzava ti blúzka a ja čakám čo pocítim ďalej. Už je tak na pol ceste dole len bradavka drží ju na tebe a ja vychutnávam si ten pohľad, čo mi hladí dušu. Je to celé ako ešte celkom neokresaný šperk a ja klenotníkom, čo sa snaží odhaliť krásu úplnú, tam kde je to len na polceste. Tá kľúčna kosť, stojí za tak veľa, že ju pre mňa treba zvlhčiť bozkom. Nech len nepadá tá blúzka, ešte chvíľočku nech sa môžem hrať. To sa nedá vydržať, ten zmätok ten zhon v takomto pokoji v tichu, kde nič neruší, tam kde som sám s tebou, tam kde sa venujem len tebe. Nehorázne ma vzrušuješ, hoci nič nerobíš. Začínam sa mýliť sám.
Božská to chvíľa, už skĺzla blúzka a odhalila tvoj prs. Taký nádherný oblý, prirodzený, a zakončený rostomilou bradavkou. Som úplne užasnutý, ani neviem ako ale musel som sa dotknúť, tak strašne lákavé to bolo. Asi by bol hriech odolať, nepohladiť a nepomazliť sa s ním. Keby som to nespravil asi by som si to nikdy neodpustil, a ani by som si nechcel odpustiť. Tak príjemný dotyk taká energia a rozkoš. Akoby mi až v hrdle vyschlo, ale zvlažím si aspoň pery na tvojich, ktorými stále prudšie prechádza vzduch. Jazykom po krku ti prejsť. A ďalej a ďalej, až k tej bradavke, akoby som bol malým dieťaťom čo potrebuje priložiť si všetko k ústam a skúsiť sať, vlastne ani neviem prečo, je to taký krásny živočíšny pud. Príjemný, a tá chuť. Tá božia chuť.
Ako sa tak skláňam v rozkoši z toho pocitu ruka mi stále viac padá a prechádza cez tvoj bok, tou krivkou, ktorú na chlapoch netreba hľadať. Už akoby som ani nevládal, stále viac ma niečo kladie k tvojim nohám a ja sa tomu zdráham, že aspoň ešte chvíľu, aspoň ešte jeden bozk, je jedno kam, na šiju, na kľúčnu kosť, na pery, ale už nedá sa len jazykom kĺžem sa po tvojom tele, cez pupoček, stále hlbšie a hlbšie. Skúšam sa ťa pridržať rukami oblapávam ťa, ale márne, padám, dole k tvojim nohám ešte aspoň zadoček pohladil som.
A tak sa prebúdzam. Unavený a spotený. Čiastočne nabažený ilúziou. Čakám na ďalšiu a dúfam, že raz bude realitou.
1 komentár:
And this is my best...ale to uz som ti hovorila na icq...robko, pis pis pis, mas to v krvi :))
Zverejnenie komentára