Život, či sopeľ

Páchne to tu vodou
na frekvencií posielaš odkaz
blúdis po známych cestách
chytáš staré pocity stratené v čase

Vezmem ťa do minulusti
prinesiem ti starosti
všetko o nás niekde v dávne.

Smrdí to tu ľudmi
na zástavke, kde sa všetci ponáhľajú
bežíš v strachu po neznáme
skáčeš v čase po stratených lúkach

Najradšej ťa mám keď sa mi nedarí,a sám som najštastnejší,
pretože sa viem tešiť sám.

Pretože ťa mám, ale márne
padneš sám do diery,
a to sa iba bojíš byť sám
pretože ťa tak rád pobozkám

Cítim sa dobre v tvojom objatí chladnom,
tvoje telo mi nerobilo lepšie
Voňiam chlad, lebo ten páchne hnilím lístim
zmiešam hlučné ticho, i tak počuť všetko,
ako keď niekde smrkám ....