Dni, ktoré voňajú

Dnes je deň, možno nevšedný a nudný,
ale vzal som Ťa za ruku, ako biedny tulák s radosťou.
Prešiel celým mestom pávím krokom a z jasotom,
ako keď dieťa pri odchode prvý deň zo skôlky zvíta svoju mať.

Kráčal by som si s Tebou, ty kométou a ja tieňom,
čo sa vždy jasne zjavý, keď pri polene plameň žiary.
Pozeral by som sa na Teba a z velikým úsmevom,
aby si mala ten nejlepší pocit zo seba, a hrialo ťa všade vo vnútry.

Keby som kráčal pomaly, aby som si užil čo najviac chvíľ,
šiel by som asi oblúkom, a riadne kľukatým,
ako prsty keď sa priklápajú k čaši, aby si odpili elegantného červeného,
alebo keď ťa niekto celú hľadí špirálovito, kol celého tela nech sa aspoň trochu
z tvojej pokožky nabaží.

Dnes bol ten deň keď sa mi ale žiali, s úsmevom na tváry, blišťaním z očí,
ako keď prší, sa vzdialim, na okraj dúhy.
Vánok čo ťa hľadí, voniam a čakám, nech len fučí, ako v najväčšej smršti,
ako zachvate emócií, v amoku a erotickej agónií.