nedeľa 27. mája 2007

Hotelová samota s cigaretou

Hotel, príroda a prázdna izba.
V ušiach hudba, ktorej rytmus udáva srdce.
Pivo a cigareta za cigaretou.

Zlomená duša, ruka ktorá píše.
Divím sa sám sebe ako je to možné, ako je to možné?
Zvládam to.

Mesiac za polkou, znova ho vidím.
Zas je tam, a tie nádherné hviezdy.

Dlhá cesta do raja v pekle.
Ako je to možné. Žijem! Čo ma poháňa?
Zlomím ešte niečo v sebe.
Stratou získava človek asi najviacej.
Čo mám, čo získam, aj tak dám.
Získavam. Niečo sa nedá dať. Ale dá sa podeliť.
Nepreklínam, žiadna nenávisť.

Aj smútok a žiaľ je energia.

Energia čo je, len ťažko zaniká.
Chcem vedieť, chcem viac.

Lebo len ten kto má môže dať.
Nezastavujte ma. Nezastavujte ma viac nikdy.
Čo zasadím už nik nevyšklbáva.
nezastavujte ma, nedá sa nikdy viac.

A cigareta za cigaretou len tak mizne v dyme....

Žiadne komentáre: