Svetlo, krivky a iný

Svetlo je mŕtve, nech žije tma.
Je to perfektné, keď dej chytá spád.

Vidím to akoby spomalené.
Cítim to žiariace, totálne presvetlené.

Ako Tvoje krivky, nie tak ženské,
ale predsa len nádherné, a hlavne tvoje.

Ale TY drž hubu primitív!
Čo sú inštinkty nad citmi?
Nestaraj sa, nepochopíš.
Nech sa cítia všetci lepšie.
Dokedy?

Odmietam váľať si srdce po brale.
Po ceste životom zistil som aké je to márnenie.
A čas je jediné, čo mám, aby bolo lepšie.