Vankúš

Zaspávam a lovím v pamäti pocitov,
v prúdoch zaliatych prejavov.
Ako si tak ešte bdiem, hľadím vankúš.
Vankúš, ktorý si Ty hľadila vlasmi,
vankúš čo vonia a je teplý.

Je to stále ako pred chvílou, ako na začiatku,
na ďaľší deň,
o týždeň, mesiac,
až nakoniec.

Voňavý, ako tvoje vlasy, zabáram sa do neho,
ako moje prsty v tvojich vlasoch hľadili hlávku,
ktorú chceli chrániť,
Tak a teraz vankúš mňa skrýva a chráni,
pred svetlom sveta, do bezpečia, pri smutnení.

Stále je to ako pred chvíľou, ako na začiatku,
na ďalší deň,
o týždeň o dva, mesiac,
až nakoniec...

Možno už neprídem, čo ak nemôžem, čo ak som tu.
Telom tu dušou tam.
Čo ak odídem, čo ak vzlietnem, čo ak ...
Dušou tam telom tam.
Možno sa mi to bude páčiť, čo ak tam ostanem?
Telom tam, dušou tam.
Čo ak zaplačem, čo ak padnem, ak zahorím znova za Tebou?
Kde budem, dušou, či telom, keď sa to stane?

A budem dúfať, že vankúš ma aj vtedy ukryje