To isté

Biela rovná plocha, čo onedlho bude prešpikovaná farbou.
Prízemná hmota, ktorá nie je biela, no neurčitá.
Skôr ako našednuté a nahnevané nebo pred búrkou v noci.
Farba neznáma, však v blízkej dobe preplnená niečím.
Neurčité, najskôr rovné, nevieš aké, predsa len ohybné.
Zahnuté, iné, divné, krivé, bledé, či tmavé.
Tesné a dusné prostredie nevinné.

Krv! Krv! Krv! Srdce...

Niekedy podľa nálady, inokedy z prinútenia.
Zo žialu, z radosti, smútku, smelosti s rehotom.

Pod nami stvorené naším pričinením.
ako všetko čo sa stane, je nezmyselné, hlúpe, obmedzujúce.
Plné pocitu, ktorý nevieme určiť, a nevieme o ňom.
Pokojne hovor čo cítiš, nedaj to najavo a trp!!!

Život? Svet? Existencia? Ako s láskou?

Jabĺčko padá z most na hladinu a nerozvlní ju viac?
Je to tak ak padá do vodopádu myšlienok.
Nevie ju prerušiť a nechápe jej existencií a mysleniu.
Aha, teraz padá hruška z inou chuťou, iným tvarom, vôňou...
a je to to isté....